Zase to všetko spískal môj priateľ. Jedného dňa prišiel s tým, že všetko je pripravené, vtedy a vtedy odchádzame a basta. Samozrejme, neodmietla som. V Ríme som bola predsa len raz a aj to nie s priateľom. Vtedy to bol klasický 1 dňový poznávací zájazd, ktorý sme absolvovali s nanič sprievodkyňou bez vkusu, bez časového plánu a hlavne s chaotickým prístupom. Ale teraz sa mi naskytla príležitosť, ktorá mala byť pohodová, romantická a plná vône lásky. A tak aj bolo.

Rím – cesta vlakom

Vybrali sme si cestu vlakom Euronight z Viedne, priamym spojením do Ríma. Mali sme to šťastie, že k nám celú cestu do kupé nikto nenastúpil, takže sme si aj fajnovo zdriemli. Ráno o 9:22h sme mali načas príchod do Roma Termini, odkiaľ sme si to autobusom nasmerovali do hotela. Musím vám povedať, že cestovať autobusom v Ríme je riadne o nervy. Tlačenica zo všetkých strán a hlavne si treba dávať veľký pozor na veci. Po skorom príchode do hotela sme neboli ihneď ubytovaní, nakoľko tam ešte bolo potrebné upratať po predchádzajúcej návšteve. Ale to neva… personál bol veľmi ústretový, takže nám veci  uschoval a my sme mohli začať s prvými potulkami ulicami večného mesta.

Kde si už kávu určite nedáme

Prvé čo sme navštívili bola Piazza Navona (námestie troch fontán). Krásne, ale ak tam niekedy pôjdete, či hocikde inde v Ríme, zistite si, ako to vyzeralo pôvodne. Rím je totiž postavený na Ríme, a vy tak budete milo prekvapení, kde sa čo predtým nachádzalo. Priateľ hneď začal ako obvykle komunikovať s ľuďmi. Zastavil sa pri prvom maliarovi, ďalej pri druhom, pri treťom… zasmiali sme sa však, aj keď boli maľby krásne, všetky ako by ich jedna mama mala a to sa pritom každý maliar dušoval, že sú to jeho vlastné. Na námestí sme si omylom sadli do kaviarne, kde boli asi najvyššie ceny (1 maličké presso 4,50 €). Mrzelo nás to neskôr z toho dôvodu, že mimo námestia bola bežná cena ako u nás cca 1,50 €.

Ďalej sme sa vybrali k mnohými ľuďmi považovanej za najnavštevovanejšiu stavbu v Ríme – k Panteónu. Táto budova s dierou v strope je naozaj impozantná a neviem, či nemá aj najväčšiu nevystuženú kopulu na svete, ak si dobre pamätám. Cez ten otvor na kopule naozaj prší, nie je tam žiadny fígeľ ako si niektorí myslia. Treba vidieť, určite sa sem vyberte.

Po pizzách pred Panteónom sú už 2 hodiny a my sa vraciame riadne ubytovať do hotela. Poprosíme súkromie, nerušiť.

Zajtra pokračujeme.

PS: po ubytovaní sa cesta opäť začína od nášho hotela, pokračuje cez rušnú Piazza Navona k Panteónu, či k fontáne Di Trevi a posledné dva zábery sú z Piazza di Spagna (tzv. Španielské schody); na predposlednom obrázku si čistím top od zmrzliny 😛