Moja mamka je vám teda riadna „šhopoholička“. Pravidelne každý štvrťrok chodí ku mne do Bratislavy na nákupy. Ja tomu hovorím záťah do odpadnutia. Ona sa už týždeň dopredu stresuje z cesty, ktorá ju čaká a ja zatiaľ plánujem naše spoločné nákupy. Pripravujem zoznam, čo jej chýba v skriniach a taktizujem, ako všetko by sme časovo stihli, najlepšie všetko v jednom dni.

nákupný maratón

Pobyt u mňa spravidla trvá štyri dni a ja mamke vždy opakujem (už je to trápne), že jeden deň nám musí predsa ostať aj na oddych. A čo myslíte, vychádza nám to? Ani nie! Keď mamka odíde, som z nákupov úplne vyšťavená. Mám ich vyše hlavy a sníva sa mi dokonca ako sa prehrabávam v tom množstve oblečenia. Je to maratón, ktorý keď začnem behať, mám pocit, že nemá konca kraja. Ale podstatné je to zadosťučinenie, ktoré ma napĺňa. Vidím neskutočnú radosť mojej mamky, žiariacej ako slniečko na pravé poludnie.

Kedysi to bolo len o jazde v električkách, o prestupovaní do autobusov a o dlhom čakaní na autobusových zastávkach. Nákupný ošiaľ sa začal jedným nákupným centrom, a keďže mamka nedostala hneď v prvý deň to, čo hľadala, druhý deň sme zopakovali inde a ďalší deň zase na inom mieste, Aupark, Polus, Avion a vyvrcholením bolo, keď otvorili Euroveu a Central. Všetko toto trvalo príliš dlho. Večer sme odpadávali do kolien, ale na druhej strane sme však vždy obdivovali nakúpené veci, neskutočne sme sa tešili a po príchode domov robili módnu prehliadku. Keď sme kupovali auto, mysleli sme si, že si tým kopu času ušetríme a budeme menej unavené, no neskôr sme pochopili význam slova naivita. 🙂 Táto možnosť, ako sa nedohnať k nepriaznivému zdravotnému stavu nám nevyšla a my sme hľadali ďalej a ďalej. A hľa, o la lá, našli sme riešenie. Nakupujeme na jednom mieste. Objavili sme totiž jeden obchod, ktorý jej dal všetko, čo inde hľadala tak dlho, ale ten už určite poznáte z mojich príspevkov. Teší ma, že sa už nenaháňame a zájdeme si v pokoji aj na šálku horúcej čokolády.