O MNE

To keby som vedela. V tomto veku (29) asi každá z nás hľadá odpoveď. Postupne však na to prichádzam. Na ceste tohto môjho poznania ma najviac mrzí to, prečo sa tak nestalo skôr?? Kde som bola doteraz? Len čo som okolo seba začala vnímať svet, začala som vnímať aj módu. Tento „svet módy“ je pre mňa veľmi lákavý a príťažlivý. Cítim, že mám v sebe niečo prirodzené, čo má zmysel pre vkus, pohráva sa s jemnocitom a túži potom, aby každá žena v našej spoločnosti objavila v sebe krásu a to aj prostredníctvom šiat. „Šaty robia človeka“! Skôr si myslím, že len ho dotvárajú a pozdvihujú v ňom to, čo je na ňom najkrajšie. Som si vedomá, že najdôležitejšia je aj tak naša vnútorná krása. Nepreferujem žiaden štýl, neovplyvňujem sa trendmi, a teda tým, čo práve teraz „letí“. Som osoba, ktorá akceptuje akýkoľvek druh odevu, či je to niečo konzervatívne, či niečo extravagantné.

Moje sny prechádzali rôznymi úrovňami. Prv som si zbierala obrázky top modeliek (Cindy Crawford, Naomi Campbell, Helene Christensen, či Linda Evangelista a mnohé iné) a „založila“ si zošiť plný predvádzacích mól týchto krásnych žien. Zbierala som, vystrihovala, lepila obrázky a snívala o tom, že sa raz stanem modelkou. No bolo sa treba pozrieť reálne do zrkadla. Najviac mi chýbala v tom čase požadovaná výška, a akokoľvek som sa merala opretím svojho tela o zárubňu dverí, ten požadovaný výškový efekt som nedosahovala.

MÓDNY SVET 

Ďalšie uvažovanie o tom, ako by som sa mohla priblížiť k „módnemu svetu“, bolo založenie modelingovej agentúry. No na to som bola ešte primladá, resp. primalá. Rovnako som uvažovala nad tým, že budem skrášľovať dámy očnými tieňmi, rúžmi, či inými farbičkami. Ale aj od tejto predstavy som upustila. Tak som si začala kresliť, čo bola tretia úroveň v mojom osobnostnom rozvoji (opäť sa musím pousmiať). V súčasnosti som prešvihla už štyristovku kresieb módnych návrhov.

Hľadala som najschodnejšiu cestičku ako sa priblížiť k splneniu sna. Uvažovala som, že pôjdem na strednú umeleckú školu. Moji rodičia mi to hneď vybili z hlavy. Po strednej škole som plánovala menší úlet do Londýna (nech sa zlepším v angličtine), ale akosi ani to nevyšlo. A šla som na univerzitu, síce nie na vysokú školu, na ktorej by som študovala odevný dizajn. Uberala som sa úplne iným smerom. A kde som dnes? Povedala som si, že to čo som vyštudovala, robiť nikdy nebudem a opäť sa pohrávam s myšlienkou ako preniknúť do tej úžasnej módnej atmosféry. Nakupovaním šiat v rôznych obchodných centrách alebo v butikoch schovaných v malých uličkách Bratislavy? To asi nie. Nechcem byť len konzument, chcem tvoriť!!!

Pri raňajšej káve som sa preklikala k jednej stránke, na ktorej sa autor vo svojom článku venoval blogerom, ktorí fandia práve móde. Ten článok ma zaujal natoľko, že mi napadlo skúsiť to isté, áno, začať písať o móde alebo o mojich pocitoch, ktoré zažívam pri tomto sladkom slovíčku. Stále sa čudujem, že mi to neprišlo na um skôr. Niekedy sa cítim byť obmedzená sama sebou a asi viac snívam ako konám! Držím sa však týchto kréd „Začať sa dá vždy“, prípadne „Nikdy nie je neskoro“.

Myslím, že mám za sebou ako také predstavenie, takže vitajte u mňa na návšteve a poďte sa so mnou pozrieť do môjho módneho raja. Môžete si vytvoriť predstavu o mojom vkuse, resp. nevkuse. Je to len na vás. Ak sa vám na mojom blogu niečo nepáči, tak to povedzte mne a ak sa vám tu páči, povedzte to iným!

Ďalšie malé info o mne nájdete aj tu.