Andrejka (tak sa volá moja sesternica) je skalnou fanúšičkou tohto blogu. Sleduje ho odo dňa založenia a neustále mu fandí. Už dávnejšie si chcela vyskúšať pózovanie pred objektívom, a preto sa s ňou môj priateľ dohodol, že jej spraví pár pekných záberov. Lenže, čo čert nechcel, zostalo to na mne. Čakal ma teda môj „debut“. Skúsenosť s takýmto typom fotenia mám takmer nulovú a fotoaparát som držala, len ak som ho podávala priateľovi. No nič, keď chcete zažiť príjemný deň s kopou zábavy a hlavne chcete urobiť niekomu blízkemu radosť, musíte sa do toho pustiť s odhodlaním a nadšením.

PRVÉ FOTENIE – Môj debut

Sesternici som dala jasné inštrukcie, čo si má so sebou priniesť. Odporučila som jej nejaké kusy oblečenia, či iné čačky – mačky, lebo nikdy neviete, čo a na čo vám pri fotení veľmi dobre poslúži. Vopred sme si obidve na nete pozreli inšpirácie a v našich hlavách sa začala postupne rodiť konkrétna predstava. Rozmýšľali sme, kde vonku by sme mohli zachytiť zaujímavé obrázky. Veľmi sme sa však obávali zlého počasia a s maličkou dušičkou sme očakávali, že nasledujúci deň nám slnko dopraje dostatok prirodzeného svetla. Deň „D“ sa pomaly blížil, ale s ním sa rovnako pomaly začali blížiť aj kvapky dažďa, sychravosť a tma. Jasná predstava sa začala meniť na čistú improvizáciu. Preto nám nezostávalo nič iné, len sa zmieriť s interiérovým fotením.

Pustili sme sa do plánovanej akcie, ktorá pozostávala z foto (nefoto) make-upu, z prípravy účesu a zo stylingu a to všetko malo spoločnú prioritu „rýchlo“. Po nalíčení a učesaní nasledoval okamih pravdy, z ktorej dostala sesternica záchvat smiechu. Tak to dopadne, ak niekto nie je veľmi zvyknutý na výrazné rúže a očné tiene. Po počiatočnom šoku z vizáže sa Andrejka spamätala a ja som na ňu začala doslova hádzať rôzne kusy látok, a iné predmety, ktoré mi prišli na um ako vhodné pre vytvorenie tej správnej atmosféry fotografie. A potom sme pristúpili k samotnému foteniu, ale toto už bola iná kapitola. Výsledok nášho snaženia vám ukážem niekedy nabudúce.

ČO DNES NOSÍM