Jedného dňa som si s priateľom opäť vyšla do ulíc a užívala všetko to krásne a pozitívne, čo som vám spomínala. Aha tam na Hviezdoslavovom námestí je nejaká výstava fotografií. Tam pri Čumilovi zase spieva nejaká kapela z Austrálie a tam na hradbách sa Bratislava teleportuje v čase do obdobia stredoveku. Krásne! A keď sme sa dostali k Primaciálnemu palácu, začuli sme inú muziku, takú tu „repeťácku“, čiže opäť zaujímavá zmena. Podídeme teda nerušene k nádvoriu a počúvame. Predskokanka hlavnej speváčky spieva oduševnele a s veľkou gráciou. Sledujeme odozvu v ľuďoch, ktorí  túto divu s úžasom obdivujú. Super, vravíme si. Po odspievaní skladby a krásnym aplauzom nastupuje na scénu hlavná protagonistka, porozpráva pár vtipov na odľahčenie, poďakuje za toľkú návštevu, uvedie svoj mix nasledujúcich piesní a spustí. Wau, hovoríme si po prvých tónoch. Staršia pani to roztočila a tím dôchodcov na umelohmotných stoličkách sa začal vrtieť jedna radosť. Účel splnený, všetci sa bavia, dobrá nálada je vytvorená. Avšak nastal malý trapas, keď sa pani speváčka tak uvoľnila a odviazala, že pristúpila k prvému radu a asi k svojej známej a naklonila jej svoj mikrofón k jej ústam. Vraví jej, „spievaj so mnou, poď, spievať, nehanbi sa“. Samozrejme počas toho sa neustále z reproduktorov ozýval jej spev. Aha tu niečo nesedí! Ona si to počas niekoľkých sekúnd ani neuvedomila až pokým jej tá jej známa nepovedala, „Nemáš zapnutý mikrofón, zapni si ten mikrofón“. Takže obdivovaná pani speváčka bola „nahratá“. Live nebolo tak úplne live. Podaktorí vrátane nás dvoch neskrývali úsmev na tvárach, aj keď sa chvíľami miešal so sladkokyslým nádychom vyjadrujúcim počudovanie.

No a čo sa týka môjho dnešného outfitu, je to taká decentná mestská džungľa. Snáď vás zase inšpiruje a možno si niečo podobné a možno rovnaké zvolíte počas nasledujúcich teplých dní, ktoré nám rosničky sľúbili.

Majte sa pekne!

Katharine