Kedy si ich konečne dáš na seba? Takto vždy padne otázka na jedny konkrétne šaty od priateľa, a to práve vtedy, keď sa prehrabávam v šatníku. Včera nastal ten čas a ja som si povedala, že ho musím potešiť. Na týchto šatách ma baví farebnosť a jemnosť, ktorú zažívam pri ich dotyku (vďačím za to kašmíru). Veľmi rada ich hladkám.

Viem, čudné, ale šaty sú veľmi príjemné, také na túlenie sa. Strihom sú široké, a preto ich nie každý má v obľube. Neformujú postavu do typických ženských tvarov (tu odporúčam jemný, úzky opasok). Ak ich však okúsite, nedokážete sa od nich odpútať a v tom momente ani neriešite ich tvar. Šaty zdobia nielen farby, ale aj čmáranice. Horko ťažko som z nich identifikovala názvy veľkomiest ako sú New York a Paris. Na ďalšie slová som si už netrúfla :-). Keďže šaty sú dosť farebné, zvolila som k nim čierne pančušky a čierne kožené kotníkové topánky.

V závere by som rada pozdravila kamarátku Bibu, ktorá mi dnes oznámila, že číta moje príspevky tu na blogu, a to najmä pred spaním. Biba, prajem Ti dobrú noc a teším sa na naše stretnutie!

Šaty: Kúpené v jednom milom, hravom obchode v Starom meste, Bratislava, Kabelka: Rím, Taliansko, Topánky: Stiefelkönig