Výlet do Budapešti prišiel spontánne. Neváhala som ani sekundu, zadala som booking.com a vyhľadala som ubytovanie podľa najvyššieho hodnotenia a ceny, ktorá by výrazne nenabúrala náš rozpočet. Netrvalo to dlho a našla som byt, ktorý spĺňal moje očakávania. Objednala som pobyt na dve noci a zavolala som Martinovi, že o pár týždňov cestujeme do hlavného mesta Maďarska. V podstate ani nemal šancu povedať nie, jednoducho som mu to oznámila a bodka. Jeho reakcia bola ako som čakala, a teda s pár sekundových oneskorením, ale predsa len s jasným hlasom “SUPER”.  Čo viac dodať, výlet sa môže začať…

 

VÝLET DO BUDAPEŠTI, KTORÝ SA ZMENIL NA CHAOS

Vždy keď niekam spolu cestujeme, tak si to aj náležite užívame. Skutočne každý moment a to myslím aj vrátane pre mnohých nie príliš príjemných chvíľ ako sú balenie a cestovanie z bodu A do bodu B. Užívame si to, vychutnávame si rannú kávičku, croissanty, spoločné objatia, cítime sa akoby sme mali pred sebou 2 mesiace prázdnin a pritom je to možno len predĺžený víkend. Tešíme sa z maličkostí. Vždy to tak je, ale teraz v deň výletu a vlastne to už trvalo niekoľko dní, bolo čosi “vo vzduchu”. Neviem to popísať, no je to pocit, kedy sa niekam veľmi tešíte, ale zároveň sa vám tam akosi nechce. Napriek týmto našim ranným nie príliš povzbudivým pocitom sme sa prekonali a vybrali sa na výlet. A opäť tak bolo po chvílke všetko v poriadku.

Do Budapešti sme cestovali pohodlne vlakom a určite by sme to tak riešili aj nabudúce, a to z dôvodu budapeštianskych preplnených ciest a kvôli zdĺhavému hľadaniu parkovania. A viete čo, vo všeobecnosti milujem cestovanie vlakom. Človek sa môže uvoľniť a dokonale pozorovať okolie, premyslieť si veci, jednoducho je to pre mňa istý druh relaxu.

 

PO PRÍCHODE TO ZAČALO

 

 

Po príchode na stanicu Nyugati Pu a v následnom očarení jej skvostnou architektúrou sme spravili zopár záberov, ako inak (veď mám pri sebe fotografa) a vybrali sa následne peši do centra. Áno, peši! Dobre čítate. A veď prečo nie, zaberie to len zhruba 30 minút. Už od stanice je to jedna rozprávka, tak prečo čakať až na centrum a jeho nádheru (ešte by sme zažili “šok” z tej krásy a bolo by…). Tak to malo aj byť, ale nebolo. Asi mi neuveríte, ale trvalo nám to nakoniec 3 hodiny. Tri šialene dlhé a úmorné hodiny. Začalo to nenápadným nesprávnym odbočením na rázcestí, mysliac si, že tam niekde v diaľke na samom konci tej dlhej cesty to už bude lepšie a pokračovalo to ďalej vtipkovaním zo strany GPS- ky. Tá nás raz posielala jedným a potom zase iným smerom, menila vzdialenosti, skrátka nám spravila neplánovanú exkurziu neplánovanými časťami Budapešti.

Keď sme pred sebou po takmer 3 hodinách odrazu zahliadli druhú vlakovú stanicu Keleti Pu, ktorá je vzdialená niekoľko kilometrov od tej prvej, na chvíľočku nás prepadol pocit akéhosi Déjà vu. Zase stanica, aha stanica… Potom sme sa na seba pozreli a neskutočne sme sa začali smiať, pričom sme sa predbiehali v tom, kto vtipnejšie pomenuje túto situáciu. Normálne to zapísať do príručky turistických prešľapov. 😀

Takže tu už nezostávalo nič iné, ale veľmi rýchlo naskočiť na najbližšie metro a byť čím skôr v apartmáne. A tak sa aj stalo, za 15 minút sme už boli ubytovaní a vysmiati od ucha k uchu. A potom už mohol začať ten pravý-nefalšovaný výlet… Ale o tom už v ďalšom príspevku. 😉

 

“Budapešť je jedna z mojich top hlavných miest, ktoré som kedy navštívila a kam sa rada vraciam.”

 

ČO DNES NOSÍM

Tak takto nejako som sa obliekla v prvý deň výletu. Keďže bola poriadna zima, išla som na istotu. Teplá prešívaná bunda, teplá čelenka a meeeega šál. A na rýchle chodenie s cieľom predísť zbytočnému fňukaniu z nesprávne zvolenej obuvi som si vzala tú správnu, čiže moje “rýchlochodky” – super pohodlné bagane. Farbičky mi tentokrát maľovali do červeno, čierno, kaki kombinácie a cítila som sa tak naozaj úžasne.

Vaša Katharine 🙂

 

Sveter: Vero Moda, Sukňa: Broadway , Bunda a kabelka: Nowy Targ, Poľsko, Šál: Only, Čelenka: Zara, Obuv: Carinii

Fashion is beautiful