Po zakúpení lístkov priamo na stanici, chýbal už len krôčik a mohla som si vydýchnuť, že sme to stihli a mohla si tak následne nerušene vychutnávať cestu. Ale chýbal ten krôčik! To by nebol môj priateľ, keby nevyšponoval tento zhon do poslednej sekundy. Odrazu si totiž pomyslel, že pani od okienka nám nepredala spiatočné lístky, ale len jednosmerné. V tom momente ste mali vidieť môj vyplašený výraz v tvári. Ťukala som do tlačítka na otvorenie vlakových dverí v naivnom domnení, že vlak počká na nás nejakú tu minútku navyše. K môjmu nadrozmernému stresu sa pridali aj minúty naviac na mojom mobile, takže skoro ma premohli mdloby. To všetko sa však vytratilo, keď som už zbadala priateľa ako šprintuje späť rovno ku mne. Nastúpili sme a v tom sa vlak pohol. 🙂 “Mám to vypočítané, dýchaj zhlboka láska. Vidíš stihli sme to, čo som vravel.” Viď. jeho slová vyslovené s kľudom Angličana. Nemá zmysel to riešiť, veď o nič predsa aj tak nejde a tak som mu dala pusu a už sme si vychutnávali náš výlet v sychravej jeseni. Smer Viedeň prosím, zavelili sme smelo! Neboli sme tam už viac ako 1 rok a ja sa skutočne čudujem, prečo je tomu tak! Viedeň je taká krásna. Len čo sme vstúpili na hlavnej stanici Hauptbahnhof Wien, od úžasu som skoro onemela. Neskutočné, čo sa tým Viedenčanom podarilo vybudovať. Videli sme impozantnú, modernú stanicu, ktorú im môžeme naozaj závidieť, okolo ktorej sa vypínali nádherné nové budovy. Páčilo sa nám aj to prepojenie čakárne, nákupnej pasáže (takmer už nemusíte chodiť na nákupy na známu Mariahilfestrasse) a rôznych, početných stánkov s občerstvením. Jednoducho všetko a hlavne tá čistota a otvorené priestory. Po tom, čo sme si ju poobzerali, o 12 sme vyrazili do ulíc a blúdili sme sem a tam a užívali si tie obdivuhodné historické architektonické skvosty, ohromné obrovské sochy, či dvojzáprahom poháňané koče. Dokonca sme zažili a obzerali vianočné stánky plné tradičných výrobkov typických pre toto obdobie. Taktiež sa naše pohľady nezaobišli bez zaujímavých, pestrých outfitov upravených a pohľadných domácich obyvateľov a zahraničných turistov. A nedá mi nepochváliť počasie, ktoré v sobotu aj nakoniec naozaj prialo nášmu výletu. Ako vždy, najedli sme sa v tureckej reštaurácii na známom Stephansplatzi, kde vám, okrem iného, pripravia aj výbornú pizzu. Varia tam chutne, o čom svedčia aj neustále preplnené stoly. Personál je veľmi milý, pohotový a profesionálny. Takže odporúčam.

A čo sa týka outfitu, ak hľadáte sivý kabát, či šál zo Zary, tak dnes ho tu neuvidíte. Outfit je o niečo skoršieho dáta a pre tie lodičky by nebol veľmi ideálny na celodenné chodenie po Viedni. Hoci sme mali fotoaparát, nechcelo sa nám fotiť, a preto môj sobotňajší outfit tu na blogu neuzrie svetlo sveta. A ozaj, ako sa vám páči tento?