„ Ty mi daj ruku a ja ti podám hlavičku“. Keď som bola malá, tak sme spolu s mamkou každý večer týmito slovami zavŕšili náš spoločný deň. Pre mňa ako pre každé malé dieťa bolo nepochopiteľné, že už nemôžem spať pri svojich rodičoch. Samej sa mi chodievalo do postele veľmi ťažko. Lúčenia s mamkou boli pre mňa náročné a keď som bola vo vlastnej posteli a mamka sedela na jej okraji, nechcela som jej pustiť ruku, ku ktorej som sa silno tisla. Mala som pocit bezpečia, cítila som lásku a pokoj v jej dlani. Držanie ruky bolo moje a zase mamkine bolo bozkávať ma po celej tvári a hladiť ma po vlasoch, viac – menej až kým som nezaspala.

Mama je mama

Toto nám ostalo dodnes, až na to, že ja už nie som tam doma a moja mamka nie je tu v Bratislave. Neviem, či je to dané tým, že som jedináčik, ale s mamkou sme si neskutočne blízke a veľmi si chýbame. Voláme si niekoľkrát do dňa a keď si v daný deň ani nemáme čo povedať, tak nikdy nesklame aspoň téma počasia na východe a na západe. Práve ona vo mne vypestovala pozitívny vzťah k móde. Učila ma nosiť šaty, sukne, kvetinové vzory, ukázala mi ako byť stále ženská (dievčenská) a najmä mi ukázala akú silu majú farby. Tu na blogu ma pochváli, ale aj pokarhá. Nemá napríklad pochopenie pre moje šľapky Birkenstock, či pre voľné, roztiahnuté veci, ktoré na seba z času na čas nahodím. A včera bola moja mamka oslávenkyňa a ja jej ešte takto verejne prajem všetko najlepšie k narodeninám. Mami, ľúbim ťa! A nič neboj, čoskoro to oslavíme!

MAMA JE MAMA

Ako je to už u každej mamy s dcérou zvykom, aj medzi nami to nie je vždy celkom ružové. Sem – tam ju nazlostím a ona mi to zase inokedy vráti. Ale to predsa patrí k životu a navyše malé škriepky sú hravo prekonané krásnymi udobrovačkami a mojkačkami. Ako už píšem vyššie, tým že nie sme spolu, tak mi veľmi chýba a rovnako aj ja chýbam jej. Fungujeme teda dosť na diaľku a je to vskutku náročné. Hoci sa niekedy nedočkám tých slov, ktoré chcem od nej v danej chvíli počuť (napríklad, či mi ušije novú kvetinovú sukňu alebo nie), resp. istého pochopenia, dáva mi neskutočne veľa lásky. Takúto lásku vie dať iba mama. A tie z vás, ktoré to teraz čítate a ktoré ste samé mamami, tak viete o čom tu píšem. Ak svoju mamu milujete a nie ste s ňou v pravidelnom kontakte, vedzte, že mama tu nebude stále. Preto je dôležité, aby ste si našli na svoju mamu čas a strávili ho intenzívne, zdvíhali jej, keď vám volá a tak.

KVETINOVÁ SUKŇA OD MAMKY 

Kvety majú na nás veľmi pozitivný vplyv, a to svojimi farbami a v niektorých prípadoch aj príjemnými vôňami. Preto by bolo čudné, ak by sa kvety nepreniesli aj do dámskej a pánskej módy. Teší ma, že vďaka prírode a človeku, ktorý kvety preniesol na kus látky sa môžeme krásne obliekať. V dnešnom outfite jar rozkvitla na mojej dvojročnej kvetinovej sukni od mamky, ktorú som si prvýkrát obliekla práve počas tohto víkendu, kde som čistou náhodou prvýkrát stretla aj krásnu Anitu s rodinkou z blogu tu. Ale vráťme sa ešte k tej mojej sukni. Zo začiatku som nevedela, s čím ju mám nosiť. Nedokázala som sa rozhodnúť, či mi k nej chýbajú topánky, kabelka alebo ten správny top. A ktovie, možno mi chýbalo všetko naraz. No a keď som to už zistila, jar s letom prešli tak rýchlo, že som ju vôbec nestihla ani len prevetrať. Takže premiéra mojej dva roky starej novinky sa konala až teraz a snáď sa aj podarila. Čo poviete, vyšlo mi to?

Majte sa krásne!

Vaša Katharine 🙂 

Top: ???, Sukňa: Tvorba mojej mamky, Sandále: eobuv.sk, Kabelka: Mobo, answear.sk, Slnečné okuliare: addict.sk , Hodinky: Lennox

Fashion is beautiful