Z prieskumu jednej personálnej spoločnosti vyplynulo, že náboroví zamestnanci venujú každému životopisu maximálne dve minúty!!! Wau! To znamená, že výsledku vašej práce a doposiaľ prežitého školského a pracovného života vám venuje recruiter len veľmi krátky moment. Počas tohto času (ak sa to tak dá nazvať) sa taký neempatický posudzovateľ vášho životopisu zameria predovšetkým na čísla a pokiaľ ich tam neuvidí, tak váš životopis poletí priamo do koša. Nemáte tam veľké číslo pri položke „počet rokov pracovných skúsenosti“? Chyba! Nemáte tam veľké číslo pri položke „zrealizované projekty“? Chyba! Nemáte tam veľké číslo pri položke „dosiahnuté úspechy“? Chyba! Ste v danom momente mimo hry. To, že ste nádejný a talentovaný človek plný odhodlania, entuziazmu a všetkých tých krásnych ľudských vlastností, píšete už vo vašich predpokladoch úplne zbytočne.

A podobne to platí aj v živote blogera (pozrite napríklad tu). Ak vy ako bloger chcete dosiahnuť výrazné spolupráce so značkami musíte mať opäť čísla. To je to prvé a väčšinou jediné, čo budú od vás žiadať. Keďže ich nemáte, tak sa teda posnažíte, aby ste ich získali, no a keď ich dosiahnete ozve sa vám možno nemenovaná firma s nekvalitným čínskym tovarom. To bol cieľ? To je ten výsledok tých „DôLEŽITÝCH ČÍSIEL“? Nemalo by to byť práve naopak a to tak, že daná firma uvidí vo vás potenciál, pretože si vás preštuduje, zaujíma sa o vás a hlavne sa zameria na hodnotu, ktorú dávate iným a ostatným okolo seba? Následne vám poskytne možnosť spolupráce a vy tak budete môcť zdieľať svoju hodnotu verejnejšie, zo širším záberom možností ako upútať, pričom vám porastú teda aj tie čísla. Avšak prím by už hrala vaša hodnota, a to by bolo táááák super. 🙂 Čo poviete?

Na margo toho poviem ešte niečo ku kategórii „SÚŤAŽE“. Ako dobre viete, mnohé z vás sa teraz v jednej určite nachádzajú a každý deň sledujú počet svojich lajkov. 🙂 Prečo chceme vlastne tie lajky? Preto lebo, ak ich bude naozaj veľa, dokonca až toľko, že postupíme do finále, bude sa môcť o našej hodnote dozvedieť omnoho viac ľudí ako je tomu teraz. Tu vidím hlavný význam týchto čísiel (lajkov). Bola by som skutočne a úprimne vďačná, ak by tých lajkov bolo oveľa, oveľa viac, a to nemyslím len pre seba, ale pre všetkých tých blogerov, ktorí to robia srdcom, ktorých to baví a ktorí sa snažia neustále tvoriť hodnotu. Som presvedčená, že každý bloger dobre vie, že blog je pekná myšlienka, ktorá si však pýta kopec času a práce.

Preto je mi trošku ľúto, ak vidím, že hromada dobrých blogerov z vás má len menej ako 100 lajkov. A ak vezmem do úvahy súčasné maximum okolo 1300 lajkov, tak tiež sa mi to zdá málo. Toto ma trochu štve. Na porovnanie len pripomeniem, že minulý rok sa konala súťaž letných outfitov na istej internetovej stránke, kde ten víťazný mal až takmer 8000 lajkov. Ešte raz zdôrazňujem, že to boli hlasy len pre jeden outfit, nie pre blog. Vo všeobecnosti, blog je dlhodobejšia a komplexnejšia záležitosť, akýsi živý organizmus vo virtuálnom svete, ktorý sa vyvíja, kreuje, ktorý sa usmieva, plače, teší sa a pod. Jednoducho povedané, má silnú výpovednú hodnotu!!! Preto nerozumiem, prečo v aktuálne skloňovanej súťaži blogerov na internete nemajú blogy väčšiu podporu v podobe väčšieho množstva lajkov.

 

A pritom, keď sa robia napríklad také komunálne voľby, ľudia húfne podpisujú kandidátne listiny neznámych adeptov, o ktorých nič nevedia a nikdy ich nevideli. Stačí, ak ich odrazu pri vstupe do obchodného centra osloví nejaký brigádnik/brigádnička s milým úsmevom na tvári a vľúdnym hlasom a požiada ich o podpis. Oslovení bez zaváhania a zamyslenia sa ochotne podpíšu a hrdo odchádzajú, každý s balónikom v ruke. Je toto správne? Tu dajú ten reálny „lajk“ neznámi ľudia neznámym ľuďom, zatiaľ čo v súťaži blogerov stále vidieť len silný deficit ich podpory.

Vaša Katharine